Tragédia doby – tragédia človeka 19. a 20. storočia
Dostojevsko-bulgakovovský seminár v Nitre. Katedra rusistiky FF UKF usporiadala 18. marca 2011 spolu s Dostojevského spoločnosťou v Prahe, Klubom F. M. Dostojevského v Nitre a Spolkom slovenských spisovateľov medzinárodný vedecký seminár na tému Tragédia doby – tragédia človeka 19. a 20. storočia a ich vplyv na (žánrovú) podstatu literatúry.
V rámci slávnostného otvorenia seminára vystúpili prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc. – vedúca Katedry rusistiky FF UKF, prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc. – výkonný predseda Klubu F. M. Dostojevského v Nitre, prof. PaedDr. Zdenka Gadušová, CSc. – prodekanka FF UKF v Nitre a PhDr. Radka Hříbková, CSc. – Společnost Dostojevského v Praze.
Cieľom seminára bolo dospieť k presnejšiemu zisteniu, ako sa odzrkadlila v tvorbe spisovateľov atmosféra PRED a PO tragických udalostiach akými boli porážka dekabristov, petraševci (19. stor.), občianska vojna v Rusku, likvidácia „nepriateľov ľudu“, gulag (20. stor.) a i., a aký vplyv mali tieto udalosti na formovanie, resp. deformovanie podvedomých (mentálnych, pudových, emocionálnych a ďalších) vlastností ruského mužika, ruského človeka. Dochádzalo tu až k jeho genotypovým mutáciám alebo iba k fenotypovým deformáciám? Snahou seminára bolo načrtnúť vzťahy medzi antropologickým invariantom a dobovými variantmi (ruského) človeka a ich vplyv na literatúru, ktorá tieto procesy fixovala a upevňovala, ale aj spochybňovala a odmietala.
V centre záujmu bol život a dielo F. M. Dostojevského a M. Bulgakova pred i po tragických medzníkoch v ich živote, ale aj iných autorov (Sorokin, Rasputin, Čechov, ...). Či bol Dostojevskij tým istým človekom po tragických udalostiach v jeho živote (rozsudok smrti, vyhnanstvo na Sibíri) a či jeho tvorba zostala totožná, odhaľuje vo svojej štúdii A. Červeňák. Zlomovým udalostiam v živote Dostojevského a tomu, ako sa odrazili v jeho tvorbe sa venovali J. Dohnal (v diele Zápisky z podzemia) a S. M. Minasyan (v románe Idiot).
Tvorba Bulgakova a odraz tragédie doby (aj osobnej tragédie spisovateľa) boli predmetom skúmania príspevku N. Muránskej a I. Ryčlovej. Tragédie človeka a sveta, resp. tragédie postáv boli reflektované aj v ranej próze A. P. Čechova (M. Antoš), v tvorbe V. Sorokina (Z. Lorková), v poviedke V. Astafjeva Ľudočka (I. Valová), v súvislosti s problematikou žánru v tvorbe V. Rasputina (M. Kováčová).
Štúdie komparatistického charakteru hľadali styčné body v porovnávaní Dostojevského a Bulgakova s ďalšími spisovateľmi, pričom českí rusisti sa venovali nastolenému problému najmä v českej recepcii, a to v diele Hostovského a Hrabala (R. Hříbková, M. Bubeníková). Na ruskej pôde v súvislosti so skúmanou problematikou ostali príspevky M. Kusej a L. A. Sugaj. Ich komparácie boli zaujímavé z hľadiska ruského recepčného vedomia začiatku 20. stor. reprezentovaného Belym (L. A. Sugaj) a konca 20 stor. zastúpeného Sorokinom (M. Kusá).
Lingvistické príspevky k danej téme skúmali odzrkadlenie tragických udalostí na úrovni jazyka – k akým zmenám dochádza vo vyjadrovaní autora po týchto udalostiach (E. Dekanová) a ako sa prejavujú v implicitných vrstvách diela Dostojevského (S. Lopušná).
Vedecký seminár je súčasťou riešenia grantovej úlohy KEGA č. 3/7420/09 Základné východiská novej koncepcie študijného programu Východoslovanské jazyky a kultúry na I. a II. stupni vysokoškolského vzdelávania; príspevky budú publikované v zborníku, ktorý obohatia štúdie odborníkov nielen zo Slovenskej a Českej republiky, ale aj Ruska (T. Koreňkova, M. Vasiljeva, M. Belkin, E. Jevpak, O. Pičugina, B. Koroleva), Arménska (S.M. Minasian) a Kazachstanu (K. Urazajeva).
Stanislava Lopušná
