V dňoch 10. a 11. novembra 2011 sa na Katedre rusistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre stretli poprední predstavitelia slovenskej rusistiky, pričom  nechýbali ani zvučné mená, ktoré prezentovali kontinuitu slovenskej rusistiky, prof. PhDr. Erika Ondrejčeková, CSc.,  prof. PhDr. Michal Antoš, CSc., aby si spolu  so svojimi mladšími nasledovníkmi, mladými vedeckými a pedagogickými pracovníkmi a doktorandmi, vymenili najnovšie poznatky z odboru.

Stretnutie sa nieslo v duchu príjemnej atmosféry a vzájomnej súdržnosti zástupcov nielen slovenských vysokých škôl, ale aj pedagógov a vedeckých pracovníkov zo zahraničných univerzít. Na vedeckom seminári v rámci prvého dňa vystúpili aj zástupcovia z Ukrajiny, Ruskej federácie a Bieloruska. Program druhého dňa naplnili začínajúci mladí vedci a doktorandi. Prezentované boli štyri hlavné smery a zamerania nitrianskej katedry rusistiky: literárny, lingvistický, didaktický a prekladateľský.

Vedúca katedry rusistiky FF prof. PhDr. J. Sokolová, CSc., pri otvorení vedeckého seminára v úvodnom slove akcentovala, že cieľom podujatia je sprostredkovať širšej odbornej komunite informácie o základnom smerovaní a výsledkoch výskumu katedry v prepojení na vedecký výskum zahraničných vysokoškolských ustanovizní, s ktorými katedra aj prostredníctvom zahraničných lektorov dlhodobo spolupracuje v oblasti vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti.

Úvodný príspevok s literárnym zameraním Na margo revalorizácie literatúry predniesol velikán slovenskej rusistiky a popredný literárny vedec prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc. († 11. 02. 2012), ktorý akcentoval revalorizáciu na všetkých úrovniach ľudskej činnosti ako základný (spoločenský) jav každej epochy. Problematika revalorizácie ruskej literatúry 19. storočia spočíva v tom, že bola vnímaná veľmi jednostranne a zdôraznil, že literatúra 19. storočia sa vyvíjala v troch hlavných prúdoch (sociálnom, psychologickom a filozofujúcom), ktoré podrobne analyzoval. Upozornil na problematiku relatívnosti pravdy a hierarchiu hodnôt v jednotlivých obdobiach literárneho vývoja.

Prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc., vystúpila so zaujímavým príspevkom Od deskripcie k explanácii (k metodologickému posunu vo výskume synchrónnej dynamiky morfológie), v ktorom sa zamerala na problémy súčasnej lingvistiky ako vedy: problémy reinterpretácie a dezinterpretácie, teoreticko-metodologickú problematiku spisovného jazyka, fragmentálne interpretácie niektorých stránok skúmanej problematiky: prirodzenosť, systémová primeranosť, optimálna motivovanosť, princíp opozičného homomorfizmu a aspekt používateľov jazyka.

Didaktický smer katedry rusistiky prezentovala doc.  Alena Kaletchys, CSc., z Pedagogickej fakulty Bieloruskej štátnej univerzity v Minsku. Vo svojom príspevku Активные методы преподавания в вузе: из опыта работы prezentovala základné metódy výučby, pričom sa venovala ich výhodám a nevýhodám a ich celkovému významu v edukačnom procese. V závere zdôraznila narastajúci význam interaktívnych metód výučby akými sú prezentácia, diskusia, kritické myslenie, iniciatíva študenta, písomné práce atď.

Úvodnú časť prvého dňa Nitrianskych rusistických dní uzatvorila predstaviteľka translatologického zamerania hosťujúcej katedry, doc. PhDr. Eva Dekanová, PhD., so svojím príspevkom Reálie a preklad (realita vs. tradícia, norma a  úzus). Venovala sa prekladu reálií ako prekladateľskému problému z hľadiska jednotlivých typov textov: publicistických, náučných, administratívnych a hovorových. Zdôraznila úzku prepojenosť reálií s východiskovou kultúrou, pričom zastáva teóriu o ich preložiteľnosti, avšak s využitím špecifických postupov prekladu, ktoré závisia od prekladateľovej jazykovej a celkovej prekladateľskej kompetencie: transliterácia, opis/výklad/vysvetlenie, kalky, neologizmy, približný preklad: generalizácia/vytvorenie funkčného náprotivku, osvojenie si cudzej reálie, kontextový preklad. V rámci klasifikácie reálií autorka vyčlenila personálne reálie, konštatovala že pri preklade reálií sa má akceptovať tradícia, norma a úzus cieľového jazyka.

Druhú časť vedeckého seminára otvorila PaedDr. Marta Lacková, PhD., s príspevkom Formálne ukazovatele kategórie determinácie v idiomatických spojeniach obsahujúcich názov časového úseku ako kľúčové slovo. Prezentovala prostriedky determinácie v ruštine a ich klasifikáciu, pričom ako hlavný formálny prostriedok vymedzila aktuálne členenie výpovede. Venovala sa analogickým idiomatickým spojeniam v typologicky odlišných jazykoch, napríklad nemčine a angličtine, v ktorých je na rozdiel od slovenského či ruského jazyka determinácia v idiomatických spojeniach vyjadrená explicitne.

Nasledujúci príspevok О когнитивных ресурсах словообразования doc. PhDr. Natálie Koriny, CSc. bol zameraný na problematiku jazykového obrazu sveta, ktorý je do značnej miery ovplyvnený kultúrou a možnosťami daného jazyka. Jazykovedkyňa podrobne prezentovala slovotvorné prípony a ich motiváciu v slovensko-ruskom porovnávacom pláne.

Príspevok doc. Natálie Muránskej, PhD., Slovenská poézia v ruských prekladoch reflektoval zaujímavú a aktuálnu problematiku prekladu slovenskej básnickej tvorby na materiáli  diela Pavla Janíka Oprava Titaniku do ruského jazyka. Autorka sa v úvode zamyslela nad tým, čo je poézia a aké „kamene úrazu“ sa môžu vyskytnúť pri jej preklade aj do tak príbuzného jazyka, akým je ruština. Vymedzila tri zásadné druhy problémov: preklad sylabotonického verša, voľného bieleho verša a novotvarov.

Zástupkyňa z Ukrajiny Olha Brandys, CSc., sa vo svojom vystúpení pod názvom Развитие семантики праславянского корня *- VOLD- в современных славянских языках (на материале словацкого, русского и украинского языков) venovala problematike sémantických prepojení medzi slovanskými jazykmi – slovenčinou, ruštinou a ukrajinčinou z aspektu ich praslovanského pôvodu.

Ďalšou zahraničnou účastníčkou bola Elena Zhukova (RF), ktorá prezentovala príspevok Межкультурная коммуникация в процессе обучения РКИ. Iné kultúry vnímame cez prizmu našej vlastnej, čo spôsobuje problémy v interkultúrnej komunikácii. Kultúra reči je významným prvkom v kultúre každého národa.

К проблематике хронотопа sa vyjadrila Alima Shtyrova, CSc. (RF), ktorá sa venovala dielu Ľudmily Petruševskej a konkrétne trom typom chronotopu v dielach tejto autorky: chronotopu všedného života, chronotopu osobného života človeka a existenciálnеmu chronotopu.

PaedDr. Ján Gallo, PhD., vystúpil s príspevkom O otázke intertextového nadväzovania, v ktorom zdôraznil, že žiadny text nie je izolovaný od ostatných textov a najmä v súčasnosti narastá intertextovosť a to v publicistike a médiách, ale aj vo výučbe.

Prvý rokovací deň uzatváral so svojím príspevkom Miesto historických a kulturologických poznatkov v rusistickom vzdelávaní Mgr. Vlastimil Pulčár, PhD. Vyzdvihol význam historické poznatkov ako dôležitého faktoru pre poznávanie kultúry národa a výučbu cudzieho jazyka. Historické minimum autor pokladá za základ pochopenia kontextu v cudzom jazyku a  veľký význam nadobúda aj v dialógu kultúr, v profesii tlmočníka a prekladateľa či pre spoločenský, kultúrny a politický rozhľad.

Fundované vedecké práce a výstupy sú odrazom úrovne každého vedeckého pracoviska a zaručujú jeho kvalitu. O vysokú úroveň podujatia sa postarali nielen erudovaní prednášatelia, ale aj mladí vedeckí a pedagogickí pracovníci a doktorandi, pre ktorých to bola dobrá príležitosť podeliť sa s čiastkovými výsledkami svojho výskumu a zároveň ich verifikovať v tvorivej diskusii na kolokviu. Veríme, že toto podujatie bolo začiatkom novej tradície na Katedre rusistiky FF UKF v Nitre a stane sa príležitosťou pre prezentáciu výsledkov vedeckého výskumu nielen medzi slovenskými rusistami, ale aj ich zahraničnými kolegami.

 Fotogaléria

Mgr. Lucia Molnárová, Mgr. Daniela Timárová